
Hoci skepsa voči prevencii rakoviny je na mieste, prelomová štúdia publikovaná v časopise Nature Medicine len nedávno (február 2026) priniesla pozoruhodné zistenie hodné ďalšieho skúmania: takmer 40 % z 18,7 milióna každoročných prípadov rakoviny na svete, teda približne 7,1 milióna diagnóz, súvisí s ovplyvniteľnými rizikovými faktormi.
Zoznam viedlo fajčenie tabaku, za ním nasledovali infekcie a konzumácia alkoholu.
Výskum, ktorý viedla Hanna Fink v Medzinárodnej agentúre pre výskum rakoviny pri WHO, skúmal 36 typov rakoviny v 185 krajinách, čo z neho robí jednu z najkomplexnejších doterajších analýz rakoviny, ktorej sa dá predchádzať.
Toto číslo by nás malo znepokojiť a ku všetkým údajom o takej spornej téme, akou je rakovina, treba pristupovať opatrne. Dá sa nad tým však uvažovať aj inak: pravdepodobne ide o podhodnotené číslo. Tu je dôvod, prečo si to myslím, a ponúkam ho aspoň ako myšlienkové cvičenie.
Štúdia hodnotila 30 dobre preukázaných rizikových faktorov. Metodologicky správna voľba, ktorá zároveň odhaľuje jej hlavné obmedzenie. Aby bol rizikový faktor zaradený, potreboval silné dôkazy o príčinnej súvislosti zhromažďované desaťročia.
To je vysoká latka a systematicky vylučuje niekoľko skupín expozícií, pri ktorých veda za posledné dva až tri roky rýchlo dozrela, no zatiaľ neprekročila hranicu ustáleného konsenzu.
Keď sa pozrieš na to, čo bolo vynechané, skutočný podiel rakoviny, ktorej sa dá predísť, začína vyzerať podstatne väčší než 38 %.
Tu sú štyri oblasti nedávneho výskumu, ktoré ešte ani mnohí poprední onkológovia a epidemiológovia naplno nezaradili do svojho uvažovania. Spolu naznačujú, že skutočný podiel prípadov, ktorým sa dá predísť, sa môže blížiť k polovici všetkých prípadov alebo ju dokonca presahovať.
Ultraspracované potraviny dnes tvoria zhruba 60 % kalorického príjmu v Spojených štátoch a viac ako polovicu vo veľkej časti Európy. Dôkazy spájajúce ich s rakovinou sa hromadia s pozoruhodnou konzistentnosťou.
Štúdia IARC z roku 2025 na vzorke 266 666 mužov a žien zo siedmich európskych krajín zistila, že vyššia konzumácia ultraspracovaných potravín súvisela so zvýšeným rizikom rakoviny a kardiometabolickej multimorbidity. Nielen jedno ochorenie, ale celé ich zhluky. Metaanalýza spájajúca viacero kohortových štúdií zistila štatisticky významné súvislosti medzi vysokým príjmom ultraspracovaných potravín a rakovinou hrubého čreva a konečníka, prsníka a pankreasu, pričom pomery rizík dosahovali 1,30 pri rakovine hrubého čreva a konečníka a 1,49 pri rakovine pankreasu pri porovnaní skupín s najvyššou a najnižšou konzumáciou.
Azda najvýraznejšia je štúdia z Mass General Brigham z novembra 2025, publikovaná v JAMA Oncology, ktorá sledovala takmer 30 000 žien a zistila, že tie, ktoré jedli najviac ultraspracovaných potravín, mali o 45 % vyššie riziko vzniku konvenčných adenómov, predrakovinových polypov najčastejšie spájaných so skorým nástupom rakoviny hrubého čreva a konečníka, v porovnaní s tými, ktoré ich jedli najmenej. Vzťah medzi dávkou a účinkom bol v podstate lineárny: viac ultraspracovaných potravín, viac predrakovinových výrastkov.
Je to dôležité, pretože kolorektálny karcinóm so skorým nástupom v krajinách s vysokými príjmami prudko stúpa z dôvodov, ktoré výskumníkov mätú. Súvislosť s ultraspracovanými potravinami je dnes jedným z najsilnejších kandidátov a pôsobí cez mechanizmy – chronický zápal, narušenie črevného mikrobiómu, endokrinné vplyvy prídavných látok –, ktoré 30 rizikových faktorov z Finkovej štúdie priamo nezachytáva.
Strava bola čiastočne zohľadnená cez faktory, ako je nízky príjem ovocia a zeleniny, no samotné priemyselné spracovanie potravín – emulgátory, modifikované škroby, umelé sladidlá – predstavuje samostatnú a dodatočnú kategóriu rizika.
PFOA, jedna z najviac skúmaných per- a polyfluóralkylových látok, bola v roku 2023 agentúrou IARC preradená z „možno karcinogénnej“ na potvrdený ľudský karcinogén. PFOS bola klasifikovaná ako možno karcinogénna. Tieto chemikálie sa našli v krvi prakticky každého dospelého Američana.
Štúdia z januára 2025 z Keck School of Medicine na USC, prvá svojho druhu, porovnala kontamináciu pitnej vody látkami PFAS s údajmi o výskyte rakoviny v okresoch USA v rokoch 2016 až 2021. Zistenia boli vážne. Okresy s hladinami PFAS presahujúcimi odporúčania EPA vykázali nárast výskytu rakoviny v rozmedzí od 2 % do 33 % v závislosti od chemickej látky a typu rakoviny, zahŕňajúce rakovinu tráviaceho, endokrinného a dýchacieho traktu aj ústnej dutiny. Výskumníci odhadli, že samotná kontaminácia pitnej vody látkami PFAS prispieva v Spojených štátoch približne k 6 864 prípadom rakoviny ročne.
Výskumníci z NCI zistili, že ľudia s najvyššími koncentráciami PFOA v krvi mali viac ako dvojnásobne vyššie riziko vzniku rakoviny obličiek v porovnaní s tými, ktorí mali najnižšie hladiny. Zvýšené hladiny PFOS sa spájajú s rizikom rakoviny semenníkov u príslušníkov letectva USA, ktorí boli vystavení kontaminovanej vode na vojenských základniach.
Tieto chemikálie neboli medzi 30 rizikovými faktormi vo Finkovej štúdii. Napriek tomu sa PFAS našli zhruba v 45 % zdrojov pitnej vody v USA, roky sa bioakumulujú v ľudskom tkanive a ich karcinogénne mechanizmy – potlačenie imunity, narušenie endokrinného systému, chronický zápal a zasahovanie do opravy DNA – sú dnes dobre zdokumentované. Globálne vystavenie je v podstate univerzálne, čo znamená, že aj mierne zvýšenie rizika na osobu vedie k obrovskej záťaži rakovinou na úrovni populácie, ktorú údaj 38 % neodráža.
Sme prvá generácia, ktorá má mikroplasty v krvi, pľúcach, placente a hrubom čreve. Výroba plastov od polovice 20. storočia prudko vzrástla a drobné častice vznikajúce ich rozkladom sú dnes prítomné prakticky v každom testovanom ekosystéme a organizme.
Štúdia prípadov a kontrol z roku 2025 publikovaná v časopise Journal of Hazardous Materials priniesla jedny z prvých priamych epidemiologických dôkazov: medzi 258 pacientmi s kolorektálnym karcinómom a 493 kontrolnými osobami v Číne boli koncentrácie mikroplastov v stolici výrazne vyššie u pacientov s rakovinou. Osoby v najvyššom kvartile expozície mali upravený pomer šancí 11,3 pre kolorektálny karcinóm v porovnaní s najnižším kvartilom, čo je pri environmentálnej expozícii mimoriadne silná súvislosť.
Súhrnná metaanalýza 43 štúdií s viac ako miliónom pacientov, publikovaná v roku 2025 v časopise International Journal of Surgery, zistila, že vystavenie znečisteniu mikroplastmi bolo rizikovým faktorom pre celkový výskyt rakoviny, pričom najkonzistentnejšiu súvislosť vykazovali ftaláty a bisfenol A, chemikálie uvoľňujúce sa z plastov.
Obraz o mechanizmoch sa rýchlo dopĺňa. Výskumníci v MD Anderson Cancer Center skúmajú, ako mikroplasty v tkanivách spúšťajú chronický zápal, oxidačný stres a narušenie endokrinného systému. Systematický prehľad z roku 2024 zistil, že mikroplasty zohrávajú predpokladanú úlohu pri zvyšovaní rizika rakoviny hrubého čreva a pľúc. Ukázalo sa, že polystyrénové nanoplasty vyvolávajú v zdravých pľúcnych bunkách zmeny spojené s rakovinou vrátane poškodenia DNA a aktivácie bunkových dráh prežitia.
Ako poznamenali niektorí výskumníci, ľudia mladší ako 50 rokov boli jedinou demografickou skupinou, v ktorej medzi rokmi 1995 a 2021 rástol výskyt rakoviny. Prudký nárast plastov v životnom prostredí práve v tomto období sa dá len ťažko odbiť ako náhoda. Mikroplasty sa však v zozname rizikových faktorov Finkovej štúdie vôbec neobjavujú, čo je pochopiteľné vzhľadom na to, aké nové sú epidemiologické dôkazy, ale má to dôsledky, keďže sme im dnes vystavení všade.
IARC klasifikuje prácu na nočné zmeny ako „pravdepodobne karcinogénnu pre ľudí“ (skupina 2A) od roku 2019 na základe dôkazov, ktoré ju spájajú s rakovinou prsníka, prostaty a hrubého čreva a konečníka. Biologické mechanizmy sú dobre opísané: svetlo počas biologickej noci potláča melatonín, narúša reguláciu hodinových génov, zhoršuje opravu DNA, potláča aktivitu NK buniek a narúša reguláciu cirkadiánnych génov zapojených do dráh súvisiacich s rakovinou.
Systematický prehľad z roku 2025, ktorý preveril viac ako 500 štúdií, našiel silné dôkazy spájajúce narušenie cirkadiánneho rytmu s rakovinou prsníka, prostaty a hrubého čreva a konečníka, pričom pribúdajú aj dôkazy pre melanóm a rakovinu močového mechúra. U.S. National Toxicology Program dospel s „vysokou istotou“ k záveru, že dlhodobá práca na nočné zmeny vedúca k narušeniu cirkadiánneho rytmu môže spôsobiť rakovinu prsníka.
15 % až 25 % všetkých pracujúcich v Európe a Spojených štátoch pracuje v noci alebo na zmeny. Prehľadová štúdia z decembra 2025 v časopise npj Breast Cancer podrobne opísala najmenej desať odlišných biologických mechanizmov spájajúcich nočnú prácu na zmeny s karcinogenézou prsníka, od potlačenia melatonínu a oxidačného stresu až po epigenetické zmeny a skracovanie telomér.
Výskumníci v tejto oblasti však čoraz častejšie zdôrazňujú toto: problém siaha ďaleko za formálnu prácu na nočné zmeny. Moderná spoločnosť je presýtená narušiteľmi cirkadiánneho rytmu: pozeraním do obrazoviek v noci, nepravidelným spánkom, jet lagom a neskorým jedením. Tie zasahujú oveľa viac ľudí než len zamestnancov na zmeny, no epidemiologické nástroje len teraz začínajú zachytávať narušenie cirkadiánneho rytmu mimo pracovného prostredia. Finkova štúdia nezahŕňa narušenie cirkadiánneho rytmu medzi svojich 30 rizikových faktorov. Aj samotná klasifikácia IARC, hoci je silná, sa úzko zameriava na nočnú prácu v zamestnaní, čo je len zlomok celkového narušenia cirkadiánneho rytmu v populácii.
Nič z toho nie je kritikou štúdie Fink. Urobila presne to, čo má dôsledná epidemiológia robiť: kvantifikovala riziko z faktorov s preukázanou príčinnou súvislosťou. Výskumníci použili údaje o expozícii z roku 2012, aplikovali ich na prípady z roku 2022 a vytvorili doteraz najkomplexnejší globálny odhad.
Ale označenie dobre preukázaný je oneskorený ukazovateľ. Trvá desaťročia, kým sa rizikový faktor posunie od naznačenej súvislosti k všeobecne uznanej klasifikácii. Pri tabaku ubehlo zhruba 30 rokov od prvých epidemiologických dôkazov po rozsiahle politické opatrenia. Každá zo štyroch oblastí vyššie je niekde na tejto ceste, niektoré ďalej než iné, a každá zahŕňa expozície, ktoré sú globálne, nedobrovoľné a narastajú.
Ak ultraspracované potraviny čo i len mierne prispievajú k rakovine hrubého čreva, prsníka a pankreasu; ak PFAS ročne pridávajú tisíce prípadov rakoviny obličiek, semenníkov a štítnej žľazy; ak mikroplasty poháňajú záhadný nárast rakoviny v mladom veku; a ak dosah narušenia cirkadiánneho rytmu siaha ďaleko za pracovníkov na zmeny, potom skutočný podiel prípadov rakoviny vo svete, ktorým sa dá predísť, nie je 38 %. Je podstatne vyšší.
Z toho nevyplýva, že 38 % je nesprávne číslo. Skôr je pravdepodobné, že 38 % je spodná hranica.
A rozdiel medzi tou spodnou a hornou hranicou sa meria v miliónoch životov, ktoré súčasné rámce prevencie zatiaľ nie sú nastavené zachrániť. Otázkou pre tvorcov politík, lekárov a verejnosť je, či budeme ďalšie dve desaťročia čakať na istotu, alebo začneme konať na základe váhy dôkazov, ktoré už máme.
Zdravotné upozornenie: Tento obsah slúži len na informačné účely a nie je lekárskou radou. Výsledky vždy konzultuj s kvalifikovaným zdravotníckym odborníkom.

Väčšina ľudí posudzuje svoje zdravie podľa toho, ako sa cíti, a pocit je rozmazaný obraz, ktorý sa dá ľahko zle prečítať.
Ročné členstvo od 199 € ročne alebo 0,55 € denne.

Aniva sa postará o laboratórium, logistiku a správu. Ty si ponecháš vzťah s pacientom a vlastnú značku.
Dvadsať minút a budeš vedieť, či to zapadá do tvojho nastavenia.